„Polia sú pusté a vietor strháva zo stromov posledné lístie. Zvyšky rastlín tlejú v zemi, je koniec. Prírodu ovládol chlad, pôsobí pusto a smutne. Nečudo, že s týmto časom sa spája presvedčenie, že hranica medzi svetom živých a svetom mŕtvych je zrazu neobyčajne tenká.
Pohanská tradícia
Sviatkom Samhain, ktorý je 31.10. – 1.11. sa wiccania lúčia zo slnečným Bohom. Nie však natrvalo, lebo temnota, ktorá prichádza nie je večná a Boh sa pripravuje, aby sa mohol znovuzrodiť z lona Bohyne cez sviatok Yule.
Pre Keltov predstavoval Samhain definitívny koniec babieho leta, prelom, kedy sa končí starý rok a začína sa nový. Je to obdobie, kedy si chodíme na cintoríny uctiť pamiatku zosnulých. Dnešnú podobu Samhainu poznáme aj ako Halloween (od staroanglického hallowed, alebo all hallows even, teda svätý večer, respektíve večer všetkých svätých). V čase, keď ľudia smútia za slnečným bohom, vydávajú sa vraj do sveta živých duše zlúdených zosnulých. Preto sa zvykli v dome pred dverami pokladať koláče, ovocie i víno. Tiež sa vo veľkom zapaľovali sviečky, aby do tmavej noci vniesli aspoň trochu svetla. Ľudské príbytky však obchádzali aj čarodejnice a strašidlá, preto sa do okien na ich odplašnie dával tekvicový svetlonos.
K Samhainu patrili opäť aj posvätné ohne, ktoré zapaľovali keltskí duchovní. Ľudia im nosili k ohňu obetu v podobe kohúta, sliepky či nazbieraných plodov a oni im za to dovolili vziať si domov z posvätného očistného ohňa. K tomuto času patrilo aj rozjímanie nad kolobehom prírody a uctievanie trojitej bohne – panny, matky a stareny. K trom základnýmženských archetypom sa zvykli priradovať stromy: k panne nežná briezka, k matke plodná lieska a k starene tajome všemocná jelša.
Samhain ponúka príležitosť zamyslieť sa, pohliadnúť späť na uplynulý rok a taktiež sa vyrovnať s jedným femonénom naších životov, nad ktorou nemáme žiadnu moc – zo smrťou. Wiccania cítia, že sa v túto noc približujú hranice fyzickej a spirituálnej reality a spomínajú na predkov a vôbec na všetkých zomretých. Samhain akoby bol časom bezvládia, keď sa o slovo hlásia škriatkovia, strašislá, čarodejnice a tiež duše mŕtvych v podobe bludičiek či ropúc. Často si vystačia iba s malými zlomyseľnosťami, ale môžu aj reálne škodiť, preto ľudia robili opatrenia v podobe vyrezávaných tekvíc, začirňovali si tvár sadzami, dávali si veci naruby. Strach sa často zakrýval aj hlučným veselím a obchádzaním domov v prestrojení. Zvyšky týchto zvykov môžeme dnes vidieť v podobe halloweenskych večierkov
K Samhainu sa viaže ešte jeden zvyk, ktorý sa udržal v niektorých krajoch s keltskou tradíciou postáročia. Priamo pri Samhainovej noci, alebo niektorú z piatich nasledujúcich nocí, sa spaľovali figuríny zo starých handier vycpaných slamov. Mali symbolizovať včetko zlé, čo sa behom roka nahromadilo a čoho je treba sa rituálne pomocou Samhainového ohňa zbaviť a takto očistený vstúpiť do nového roka. 31. Októbra sa slaví aj sviatok sv. Wolfganga, orodovníka proti neplodnosti, preto táto noc praje kúzlam na zvýšenie plodnosti. Križné cesty, ráscestia či križovatky sa považovali za dôležité miesta, kde sa človek môže priblížiť nadprirodzeným bytostiam a to skôr v zlom ako v dobrom. Na rázcestiach sa stretávali čarodejnice a človek tu ľahko mohol prejsť z nášho sveta na onen svet.
Traduje sa, že keltská bohyňa Cailleach sa narodí vždy na Samhain. Nazývali ju aj Modrou čarodejiícou, starenou s modrou tvárov, Čiernou Annis. Prináša zimu a mráz a to na celé mesiace, až kým ju bohyňa Brigid nezosadí z trónu. Cailleach sa nakoniec na sviatok Beltane (30. apríla) premení na kameň. Ide o znázornenie aspektu trojitej bohyne, ktorá sprevádza umierajúceho kráľa do zásvetia… Tak ako samotná zem život dáva, aj žne smrť..
Strídžie dni
S nastupujúcou zimou sa ľudia obávali chladu, dlhých nocí, chorôb a tiež neobemedzenej moci stríg. A tak sa rôznymi magickými rituálmi potrebovali uistiť, že zima nebude príliš dlhá a neľútostná a ich domu či statku sa vyhnú choroby i nešťastia. Proti strigám sa odporúčalo umiestniť do okna zväzky vetvičiek z imela, rešetliaka prečisťujúceho či ruty. Do magického vrecúška sa proti strigám dával jedovaty náprstník červený, ale aj ľubovník, fazuľové bôby, valeriána a cesnak. Cesnakom sa tiež potierali dvere v tvare kríža a počas stridžích dní sa zvykol aj hojne konzumovať. Počas stridžích dní sa darilo všeteniu, pričom azda za najvhodnejší deň na veštenie sa považoval posledný november (takzvané onrejské veštby). Jednou s najoblubenejších techník ľudového čarodejníctva bolo liatie olova. Roztopené olovo sa lialo cez ucho kľúča do vody a podľa tvaru odliatku sa hádalo, čo človeka čaká v budúcnosti..
Na sviatok Samhain sa konzumovali tie časti rastlín, ktoré k koncu jesene vyrývajú zo zeme: kvaka, repa, zemiaky. Pripravujú sa tiež koláče, a nákypy z jabĺk a tekvice a z nápojov sú to mušty a víno. Tiež vládol zvky uvariť jedlá, ktoríé mali radi zosnulý. V malom množstve sa nechali pčas noci na kuchynskom stole ako odkaz, že sa na zosnulého v dome nezabudlo.
Traduje sa, že strukoviny a to najmä fazuľa a bôb, sa často pouzívali ako obeta pre mŕtvych, ale aj ako ochrana pred strašidlami a čarodejnicami. Pre ich vysokú klíčivosť sa im pripisuje mocná sila nesmrteľnosti a znovuzrodenia. Je totiž známe, že strukoviny dokážu vyklíčiť aj po veľmi dlhom čase. Zároveň existuje povera, že strigu možno odplašiť práve tak, že jej človek fľusne fazuľu priamo do tváre.
Tradícia uctievania predkov
Naši predkovia a mnohé iné kultúry verili, že uctievanie predkov, je dôležitou súčasťou každodenného života. V kresťanskej tradícií je sviatok Všetkých svätých zameraný na modlitby a konanie dobrých skutkov. Následne o deň neskôr na Pamiatku zosnulých navšetuvujú ľudia cintoríny, kde pália sviečky na hroboch zosnulých príbuzných, kedy si týmto obradom uctia svojho predka, zaspomínajú si na krásne časy, ktoré spolu prežili a modlia sa za požehnanie tejto duši. Cirkev tak prekryla prapôvodny pohanský sviatok Samhain. Naši predkovia nám môžu pomôcť v čase núdze, môžu zo sebou do podsvetia zobrať to, čo nás trápi, alebo ťaží. Vo wiccanskej tradícií si uctievame predkov spomienkovými slávnosťami, kedy staviame oltáre predkov s fotkami zosnulých, prinášame im to, čo mali radi za života, aby nám naďalej pomáhali v našom bežnom živote. Pokiaľ žijú v našich spomienkach, ich esencia pretrváva naďalej.. kto nám môže pomôcť viac, ako predkovia, ktorý nás poznali a mali nás radi? Prinášame Vám našu skúsenosť z minulého týždňa, kedy sme v posvätnom Avalone v Anglicku na našej duchovnej púti po stopách silových miest robili rituály na uctenie predkov a požiadali sme ich, aby zo sebou zobrali naše ťažoby. Taktiež sme im posielali energiu na ich cetse posmrtným životom. Vykonali sme obrady na silových miestach ako sú staré neolitické hrobky West Kennet Longborrow. Aj vy si môžete uctiť svojích predkov, prestrite stôl, umietnite na neho fotku Vášho predka, dajte na stôl to, čo mal rád, zapálte bielu sviecu a vyšlite krásnu spomienku, ktorú ste zažili. Alebo jednoducho, zajdite na cintorín v tomto čase spomienok a darujte im svetlo sviece na ich ceste…
Comments